1. Čo je vlastne cloud?
Cloud je výpočtový výkon, úložisko a softvér, ktoré si prenajímate cez internet namiesto toho, aby ste ich vlastnili a prevádzkovali vo vlastnej serverovni. Funguje to podobne ako elektrina zo zásuvky - neriešite elektráreň, platíte za to, čo spotrebujete. Servery fyzicky existujú, len stoja v dátovom centre poskytovateľa a spravuje ich on. Pre vás to znamená, že kapacitu získate za minúty, nie za mesiace.
2. Aký je rozdiel medzi verejným, privátnym a hybridným cloudom?
Verejný cloud (AWS, Microsoft Azure, Google Cloud) zdieľa infraštruktúru poskytovateľa medzi mnohými zákazníkmi, ktorí sú od seba logicky oddelení. Privátny cloud je infraštruktúra vyhradená len pre vašu firmu - buď vo vašom dátovom centre, alebo prenajatá u poskytovateľa. Hybridný cloud oba prístupy kombinuje: citlivé systémy ostávajú u vás, ostatné bežia vo verejnom cloude. Väčšina slovenských firiem dnes v praxi končí pri hybridnom modeli, aspoň na prechodné obdobie.
3. Čo znamenajú skratky IaaS, PaaS a SaaS?
Ide o tri úrovne toho, koľko práce necháte na poskytovateľa. IaaS (infraštruktúra ako služba) vám dá virtuálne servery, sieť a disky - operačný systém a aplikácie si spravujete sami. PaaS (platforma ako služba) sa postará aj o operačný systém, databázu či runtime a vy dodáte len svoj kód. SaaS (softvér ako služba) je hotová aplikácia, ktorú len používate - napríklad Microsoft 365 alebo Salesforce. Čím vyššie v tomto rebríčku ste, tým menej prevádzkových starostí máte, ale tým menej vecí si viete prispôsobiť.
4. Je cloud len pre veľké firmy?
Nie, skôr naopak. Veľké firmy si vlastné dátové centrum dovoliť môžu, malé a stredné firmy väčšinou nie - a práve im cloud dáva prístup k rovnakej technológii ako korporáciám, bez počiatočnej investície. Účtovná firma s desiatimi ľuďmi dnes môže bežať na rovnako zabezpečenej infraštruktúre ako banka. Rozdiel je len v tom, koľko z nej spotrebuje.
5. Čo z našej firmy môže bežať v cloude a čo nie?
Technicky dnes môže v cloude bežať takmer všetko - od e-mailu cez účtovníctvo až po výrobný informačný systém. Obmedzenia bývajú skôr regulačné (napríklad požiadavky na uloženie dát v EÚ), zmluvné (licencie starších systémov) alebo praktické (systém napojený na stroje vo výrobnej hale potrebuje byť fyzicky blízko). Rozumný začiatok je preto inventúra: čo máme, kto to používa, aké dáta v tom sú. Až potom má zmysel rozhodovať, čo pôjde do cloudu ako prvé.
6. Sú dáta v cloude v bezpečí?
Fyzicky a technicky sú dátové centrá veľkých poskytovateľov chránené lepšie, než si väčšina firiem dokáže zabezpečiť vlastnú serverovňu - nepretržitá ostraha, redundantné napájanie, certifikácie ISO 27001 či SOC 2. Väčšina bezpečnostných incidentov v cloude však nevzniká zlyhaním poskytovateľa, ale chybnou konfiguráciou na strane zákazníka: zle nastavené oprávnenia, verejne prístupné úložisko, slabé heslá bez viacfaktorového overenia. Cloud je teda bezpečný presne do tej miery, do akej ho bezpečne používate.
7. Kto zodpovedá za bezpečnosť - my alebo poskytovateľ?
Obaja, a hranica je jasne definovaná v takzvanom modeli zdieľanej zodpovednosti. Poskytovateľ zodpovedá za bezpečnosť cloudu - budovy, hardvér, sieť, základnú platformu. Vy zodpovedáte za bezpečnosť v cloude - svoje dáta, prístupy používateľov, konfiguráciu a aplikácie. Je to ako prenájom trezoru v banke: banka stráži budovu, ale kľúč od schránky a to, čo do nej vložíte, je vaša vec.
8. Kde sú naše dáta fyzicky uložené?
Tam, kde si vyberiete. Veľkí poskytovatelia ponúkajú regióny po celom svete a vy pri vytváraní služby určíte, v ktorom regióne budú dáta uložené - pre slovenské firmy typicky Frankfurt, Viedeň, Varšava alebo Stockholm. Dáta bez vášho súhlasu z tohto regiónu neodchádzajú. Táto voľba je dôležitá pre GDPR aj pre sektorové regulácie, preto by mala byť vedomým rozhodnutím, nie predvolenou hodnotou.
9. Čo GDPR a ďalšie regulácie - je cloud vôbec povolený?
Áno, cloud je pri dodržaní pravidiel plne v súlade s GDPR a používajú ho aj banky, poisťovne či štátna správa. Kľúčové je uložiť osobné údaje v regióne v rámci EÚ, mať s poskytovateľom uzatvorenú zmluvu o spracúvaní údajov (veľkí poskytovatelia ju ponúkajú štandardne) a vedieť preukázať, kto má k dátam prístup. Regulované odvetvia majú navyše vlastné požiadavky - napríklad DORA vo finančnom sektore - no aj tie s cloudom počítajú, len vyžadujú dôkladnejšiu dokumentáciu.
10. Čo sa stane, keď poskytovateľ cloudu vypadne?
Výpadky sa stávajú aj najväčším poskytovateľom, ale sú zriedkavé a takmer vždy obmedzené na jednu lokalitu. Preto sú služby navrhnuté tak, aby ste ich mohli prevádzkovať vo viacerých nezávislých dátových centrách naraz - ak jedno vypadne, ostatné bežia ďalej. Otázka teda neznie, či poskytovateľ vypadne, ale či ste svoj systém navrhli tak, aby výpadok jednej lokality prežil. Pre kritické systémy je to štandard, pre interné nástroje často zbytočný luxus.
11. Je cloud lacnejší ako vlastné servery?
Záleží na tom, ako ho používate. Cloud vymieňa veľkú jednorazovú investíciu za priebežné platby podľa spotreby, takže je výhodný najmä pri premenlivej záťaži, rýchlom raste alebo krátkodobých projektoch. Pri stabilnej a plne vyťaženej infraštruktúre, ktorú prevádzkujete roky, môže vyjsť vlastné železo lacnejšie. Skutočná úspora však málokedy býva v cene serverov - býva v tom, že nemusíte čakať, nekupujete kapacitu na päť rokov dopredu a vaši ľudia nestrávia čas výmenou diskov.
12. Prečo firmy v cloude často zaplatia viac, než plánovali?
Najčastejšie preto, že cloud sa ľahko zapína a ťažko vypína. Testovacie prostredie, ktoré niekto zabudol zrušiť, server dimenzovaný na desaťnásobok reálnej záťaže alebo dáta prenášané medzi regiónmi - každá takáto položka je malá, ale mesačne sa sčítajú. Druhým dôvodom je, že cloud neúčtuje nikomu konkrétne, takže nikto nemá pocit, že míňa. Riešením nie je cloud opustiť, ale zaviesť jednoduché pravidlá: každý zdroj má vlastníka, rozpočet a dátum, dokedy má existovať.
13. Ako sa dá držať cloudové náklady pod kontrolou?
Tromi jednoduchými krokmi. Po prvé, označujte každý zdroj podľa projektu alebo oddelenia, aby ste videli, kto koľko míňa. Po druhé, nastavte rozpočty a upozornenia - poskytovatelia vás vedia automaticky varovať, keď sa blížite k limitu. Po tretie, pravidelne, ideálne mesačne, prechádzajte nevyužité zdroje a vypínajte ich. Firmy, ktoré toto robia dôsledne, bežne ušetria 20 až 30 percent bez akéhokoľvek dopadu na prevádzku.
14. Ako sa v cloude platí?
Prevažne podľa skutočnej spotreby: za sekundy či hodiny behu servera, za gigabajty uložených dát, za počet požiadaviek na službu. Žiadna počiatočná investícia, faktúra chodí mesačne. Ak viete, že určitú kapacitu budete potrebovať dlhodobo, môžete sa zaviazať na rok alebo tri a získať zľavu 30 až 70 percent oproti cene za spotrebu. Dobrá stratégia kombinuje oboje - stabilný základ s dlhodobým záväzkom, špičky podľa spotreby.
15. Ako zmerať, či sa nám cloud oplatil?
Nemerajte len účet za infraštruktúru, ten hovorí iba polovicu príbehu. Porovnajte, koľko trvalo spustiť nový projekt predtým a teraz, koľko výpadkov ste mali a koľko času vaši ľudia trávia údržbou namiesto rozvoja. Pridajte náklady, ktoré vám odpadli - elektrina, priestory, obnova hardvéru, licencie. Návratnosť cloudu sa málokedy prejaví v prvom roku; typicky ju firmy vidia až po migrácii a optimalizácii, teda v druhom až treťom roku.
16. Ako začať s prechodom do cloudu?
Malým, nekritickým systémom, na ktorom sa naučíte, ako cloud funguje vo vašom prostredí - často to býva webová stránka, zálohovanie alebo testovacie prostredie. Nezačínajte účtovníctvom ani hlavnou databázou. Súbežne si urobte inventúru všetkých systémov a rozdeľte ich do troch skupín: čo ide do cloudu ľahko, čo bude potrebovať úpravy a čo zatiaľ zostane. Prvý úspešný projekt vám dá viac než akákoľvek štúdia.
17. Musíme prepísať naše aplikácie, aby fungovali v cloude?
Nie nutne. Najjednoduchšia cesta, takzvaný lift-and-shift, presunie existujúci server do cloudu tak, ako je - funguje to, ale nevyužijete väčšinu výhod a často zaplatíte viac. Lepší výsledok dáva postupná modernizácia: databázu zveríte spravovanej službe, aplikáciu rozdelíte na menšie časti, zálohovanie a škálovanie nastavíte automaticky. Úplné prepísanie má zmysel len pri systémoch, ktoré sú zastarané už dnes a bez ohľadu na cloud by ste ich museli meniť.
18. Ako dlho migrácia trvá?
Jednoduchý systém sa dá presunúť za dni, typická stredná firma s desiatkami aplikácií potrebuje 6 až 18 mesiacov na presun väčšiny z nich. Čas nezaberá samotný prenos dát, ale príprava: pochopenie závislostí medzi systémami, testovanie, školenie ľudí a vyriešenie licencií. Preto sa vyplatí migrovať po vlnách, nie naraz - každá vlna je menšie riziko a poučenie pre ďalšiu.
19. Nebudeme závislí od jedného poskytovateľa?
Určitá miera závislosti vzniká vždy - rovnako, ako ste dnes závislí od dodávateľa vášho účtovného softvéru či od výrobcu serverov. Znížiť ju viete tým, že používate otvorené štandardy, kontajnery a infraštruktúru definovanú kódom, a že máte dáta vždy exportovateľné. Snaha byť od začiatku „multicloud" a bežať všade naraz však väčšinou stojí viac, než závislosť, ktorej sa chcete vyhnúť. Rozumný cieľ je: vedieť odísť, nie odchádzať každý deň.
20. Potrebujeme vlastných cloudových odborníkov?
Aspoň jedného človeka, ktorý cloudu rozumie, potrebujete určite - niekoho, kto vie posúdiť návrh, rozumie účtu a dokáže sa rozprávať s dodávateľom ako rovný s rovným. Celý tím však budovať nemusíte; prevádzku, migráciu aj bezpečnostný dohľad si viete zabezpečiť partnersky. Dôležitejšie než počet certifikátov je, aby vaši existujúci IT ľudia dostali čas a priestor sa cloud naučiť. Najlepší cloudoví špecialisti vo firmách bývajú bývalí správcovia serverov, ktorí dostali príležitosť.
SP Software Solutions | Just Cloud IT